Identifikátory a ich využitie
Čo to vlastne ten IDENTIFIKÁTOR je?
Pod týmto pojmom sa skrýva v podstate jedinečný reťazec znakov – akýsi kód, zložený z kombinácie čísiel, písmen či znakov, prostredníctvom ktorého možno jednoznačne určiť o akého autora, dokument, či dielo ide. Najväčšou výhodou týchto generovaných reťazcov je práve ich jedinečnosť. Nahrádzajú identifikátory ako je meno, názov dokumentu, či diela, ktoré nepatria práve k tým jedno-jednoznačným.
Aké identifikátory poznáme?
Už zo základnej definície vyplýva rozdelenie na dva druhy identifikátorov:
Identifikátor autorov – predstavuje jedinečný znakový reťazec, ktorý sa viaže k menu autora a následne i k jeho prácam s ním spojených. V súčasnosti už poznáme niekoľko takýchto identifikátorov a ich počet stále narastá. K tým najvýznamnejším patria:
1. ResearcherID – vytvorený spoločnosťou Thomson Reuters (Web of Science). Ide o reťazec v tvare A-0000-0000, pričom prvé je náhodne vybrané písmeno abecedy a nasledujú štvorčíslia oddelené pomlčkami. V praxi to vyzerá asi takto:
ResearcherID nie je však identifikátor, ktorý by sa prideľoval automaticky. Je potrebné si ho vytvoriť! Na portáli Web of Science v menu My Tools je samostatný odkaz práve na ResearcherID.
2. Scopus Author ID – ako už samotný názov identifikátora hovorí, ide o reťazec vytvorený spoločnosťou Scopus. Na rozdiel od ResearcherID sa generuje plne automaticky. Ide o 11-miestne číslo, ktoré v reále vyzerá asi takto:
Hlavnou nevýhodou vyššie spomínaných identifikátorov je, že sa viažu ku konkrétnej databáze (Web of Science, Scopus), čím môže dôjsť k nie úplne presným výsledkom, čo sa počtu prác a prípadných citácií týka. V tomto duchu však vznikajú projekty, ktorých snahou je práve nájsť globálne riešenie, v rámci ktorého by si užívateľ mohol zjednotiť skutočne všetky svoje práce (zo všetkých databáz).
3. Najpopulárnejším sa v súčasnosti stáva ORCID a to ako vďaka jeho prehľadnosti a dostupnosti, tak i podpore zo strany významných producentov, spoločností spravujúcich významné svetové databázy. Identifikátor je tvorený v intervale 0000-0001-5000-0007 a 0000-0003-5000-0001.
4. Hádam najväčším konkurentom ORCIDu na poli globálnych identifikátorov je VIAF (Virtual International Authority File). Od ORCIDu sa do istej miery líši v jeho možnom nasadení. VIAF je vhodnejší pre národné, či medzinárodné projekty na vytváranie identifikátorov autorov v rámci danej krajiny či medzinárodne.
Skutočne podrobne sa touto tematikou zaoberajú na týchto stránkach.
Identifikátor prác (dokumentov, diel) – DOI – Digital Object Identifier – Mezinárodný jednoznačný a trvalý identifikátor elektronického dokumentu, ktorý zabezpečuje trvalý odkaz na elektronický dokument. Prideľuje sa v registračnej agentúre CrossRef.
Mať či nemať identifikátor, toť otázka?
Určite áno. Nie je to na škodu a pre vedeckých pracovníkov je to riešenie mnohých problémov, ktoré vznikajú pri identifikácii vedeckých článkov, prác.
