Dejiny glóbusov – starovek

Prvé úspešné pokusy o zostrojovanie glóbusov sa udiali v gréckej antike. Matematik, astronóm a geograf Eudoxos z Knidosu (408 – 355 p. n. l.) popísal už okolo 360 p. n. l. model hviezdneho glóbusu a podľa prameňov môžeme predpokladať, že ho aj skonštruoval (astronomická poéma Arata – 270 pred n. l.). Antické pramene nám dnes dokladajú, že hviezdne glóbusy sa v tomto období zostrojovali z kameňa, železa a dreva. Grécky učenec  Ptolemaios konštatuje, že hviezdny glóbus skonštruoval Hipparchos (190 – 120 pred n. l.),  ktorému sa pripisuje aj zostrojenie astrolábu.

Zachoval sa však len jediný hviezdny glóbus: glóbus, ktorý nesie dva metre vysoká mramorová socha známa ako Atlas Farneský z 2. storočia n. l. Hviezdne glóbusy zostrojovali aj v starovekom Ríme. Z tohto obdobia sa zachovali len dva malé originály, medzi nimi tzv. Mainzer Himmelsglobus“ z obdobia 150 do 220 n. l. V staroveku môžeme hľadať aj počiatky zostrojovania zemských glóbusov. Pytagorejci (6. st. pred n. l.) predpokladali guľovitý tvar Zeme a Aristoteles (384 – 322 pred n. l.) ho dokázal, vďaka Eratosthenovi (okolo 276 – 192 pred n. l.) poznali aj dĺžku obvodu Zeme, avšak geografické vedomosti o samotnom povrchu Zeme boli v tejto epoche veľmi malé,  a preto mali zemské glóbusy zanedbateľný význam.