Ilustrácia z diela Johna of Holywood Tractatus de sphaera
Ilustrácia z diela Johna of Holywood Tractatus de sphaera

Antickú tradíciu hviezdnych glóbusov prevzal arabsko-islamský kultúrny okruh (siahal od Španielska až po Indiu) a rozvíjal ju.

Pre arabské hviezdne glóbusy je typické, že boli vyrobené z dutej železnej gule umiestnenej na železnom podstavci. Písomné pramene dokladajú ich existenciu v 9. storočí. Najstarší zachovaný hviezdny glóbus bol vyrobený v Španielsku okolo roku 1085.

Konštrukcia astronomických pomôcok sa výrazne zdokonalila v ďalších storočiach a pramene uvádzajú veľa mien arabských astronómov – expertov na výrobu glóbusov. Mnohí tiež písali traktáty o astronomických pomôckach – hviezdnych glóbusoch, armilárnych sférach a astroláboch.

Mechanik Ibn Alnabdi sa zmieňuje o dvoch glóbusoch, ktoré preskúmal vo verejnej knižnici v Kahire v roku 1043. Jeden z nich bol údajne vyhotovený Ptolemaiom pre neho, druhý strieborný bol zkonštruovaný Abulom Hassan Alsufim pre bezprostrednú potrebu kráľa Adad Eddoula.

V kresťanskom stredoveku sa teórie Grékov a Rimanov o guľovitom tvare Zeme a nebeskej klenby považovali za bezcenné a prekážajúce teologickým postulátom. To viedlo aj k odmietnutiu zemského glóbusu. Predsa sa však Zem ako guľa marginálne objavuje v rôznych školách, učeniach a spisoch vedcov.

Napríklad v diele Alberta Magnusa (1193/1206 – 1280) Liber de coelo et mundo alebo v diele Johna of Holywood (Joannes de Sacrobosco, 1195 – 1256) Tractatus de sphaera. Využíva v ňom Ptolemaiove poznatky z diela Almagest. Tractatus de sphaera je jedným z najdôležitejších kvázivedeckých geografických a astronomických textov neskorého stredoveku, bol často prepisovaný, a po vynájdení kníhtlače vydávaný tlačou. Existujú však aj iní autori poukazujúci na  guľovitý tvar Zeme: Roger Bacon (1214-1294), Tomáš Akvinský (1225-1274 ), Vincent of Beauvais (1190-1264), Dante (1265-1321) a iní autori. Zriedkavo sa objavujú aj referencie o konštrukcii zemských glóbusov.