Autori zaoberajúci sa dejinami výroby glóbusov v Uhorsku, upozorňujú na fakt, že výrobcovia glóbusov sa pohybovali na dvore Mateja Korvína a Vladislava II. Prvé zachované glóbusy, ktoré preukázateľne vznikli v Uhorsku, pochádzajú však až z konca 18. storočia a  prvé sériovo vyrábané uhorské glóbusy pochádzajú z roku 1840. Problematiku glóbusov v uhorskom a v rámci neho slovenskom priestore pred týmto miľníkom teda tvorí problematika importu a vlastníctva v glóbusov vyrobených v Európe a akási prehistória výroby glóbusov, ich projektovania a preberania zahraničných skúseností.

Do polovice 18. storočia sa glóbusy dovážali do Uhorska predovšetkým ako luxusný tovar pre šľachtu a prelátov, postupne však aj pre potreby škôl a učencov. V 18. storočí sa geografia presadila ako súčasť učebných plánov škôl a vznikla tak aj veľká potreba prítomnosti glóbusov ako učebných pomôcok v desiatkach gymnázií. Získavali sa však ťažko, najmä preto, že ich cena bola vysoká. V roku 1757 mestská rada kráľovského slobodného mesta Pešť kúpila dva Doppelmayerove glóbusy a armilárnu sféru pre tamojšie piaristické gymnázium za 48 zlatých. Aj preto sa v tomto období množia pokusy o domácu výrobu.

V roku 1760 sa svojpomocne výrobil glóbus istý jezuita na gymnáziu v Gyöngyösi (v Hevešskej župe), ako to dokladajú dejiny rezidencie. Takéto zmienky máme aj o ďalších stredoškolských profesoroch. V reformovanom kolégiu v Debrecíne pôsobila pracovná skupina pre výrobu geografických pomôcok produkujúca mapy a atlasy. V roku 1791 zhotovili jej príslušníci vo svojej vlastnej dielni zemský glóbus. Glóbus sa zachoval dodnes v múzeu kolégia. Je z dreva a naglejeného papiera, jeho mapa je rukopisná.

V roku 1748 vydal geograf a rektor Evanjelického lýcea v Bratislave Ján Tomka-Sásky učebnicu zemepisu Introductio in orbis antiqui et hodierni geographiam (Úvod do geografie starovekého a súčasného sveta). V roku 1777 pripravil jej druhé, prepracované vydanie rektor gymnázia v Banskej Štiavnici Ján Severini. V rozsiahlom úvode k tejto učebnici sa zmieňuje o tom, že s tlačiarom Landererom a inak neznámym (zrejme rytcom) Josephom Marianim pripravujú ako doplnok k tejto učebnici glóbus. Tento plán sa zrejme nepodarilo uskutočniť. Obdobie 18. a prvej polovice 19. storočia, keď sa v západnej Európe glóbusy vyrábali sériovo v mnohých etablovaných vydavateľstvách, je v Uhorsku obdobím svojpomocnej výroby jedinečných kusov, z ktorých veľká časť sa dodnes nezachovala.  

Organizátorom vydania prvého sériovo vyrábaného uhorského glóbusu bol astronóm a politik Karol Nagy (Károly Nagy). Narodil v Komárne v roku 1797 ako syn lekárnika. Vo Viedni získal doktorát z chémie. K jeho záujmu o astronómiu prispelo zoznámenie so známym astronómom Johanom Littrowom. Neskôr sa stal jeho pomocníkom vo viedenskom observatóriu. Stal sa členom uhorskej akadémie vied. V roku 1839 práve na jej pôde navrhol, aby s finančnou pomocou grófa Kazimíra Bathyányi vydali zemský a hviezdny glóbus s maďarským popisom. Tak vznikli v roku 1840 prvý uhorský zemský a prvý uhorský hviezdny glóbus. Na prvý pohľad vidno, že ide o glóbusový pár: ich stojany, horizontálne a meridiánové kruhy sú rovnaké. Na vzniku uhorských glóbusov sa podieľalo niekoľko ľudí:  Karol Nagy ako nositeľ idey, Kazimír Bathyány ako mecén, Dioniusius Lukács ako technický realizátor, Eutimius Kirillovics ako kreslič a Bernhard Biller ako rytec. Hviezdny glóbus pre konšteláciu roka 1840 spracoval Karol Dien (Charles Dien). Je zaujímavé, že na prvom sériovo výrábanom uhorskom glóbuse sa názov Uhorsko nenachádza. Je však na ňom vyznačená okrem Budína a Pešti aj Bratislava. Glóbusy boli vďaka mecenátu grófa Batthyányho darované uhorským gymnáziám a iným stredným školám. Dostali sa aj do vedeckých inštitúcií a k súkromným vlastníkom. Hviezdny glóbus potrebuje aj návod na použitie a preto ho Karol Nagy nechal napísať matematikovi  Antonovi Vallásovi. Tak vznikla príručka: Az égi és földtekék használata (Použitie hviezdnej a zemskej gule). Rovnako ako glóbusy bola v roku 1840 bezplatne rozoslaná uhorským školám.

Po roku 1840 vzniklo ešte niekoľko glóbusov, ktoré v dejinách výroby uhorských glóbusov nemožno obísť. V roku 1862 vyrobil László Perczel v Kömlőde glóbus s priemerom 132 cm, ktorý bol dlho najväčším uhorským glóbusom.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 objednal štát pre uhorské školy glóbusy s maďarským popisom od firmy Felkl v Roztokách pri Prahe.

Za jedným zo školských glóbusov z tohto obdobia stojí aj rodák z Veľkého Slavkova Ján Hunfalvy, profesor geografie na univerzite v Pešti. Na konci 60. rokov 19. storočia spracoval zemský glóbus s titulom „Naša Zem podľa najnovších objavov“. Glóbus má priemer 24 cm a vyrobil ho Felkl v Prahe. Uhorské glóbusy potom až do 90. rokov 19. storočia vyrábali v Prahe alebo vo vydavateľstve Schotte v Berlíne. Prvým v Uhorsku nielen navrhnutým, ale aj sériovo vyrobeným glóbusom je glóbus Emanuela Kogutovicza. Vyrobili ho v Budapešti v roku 1897 v dvoch mierkach (1 : 25 000 000 a 1 : 50 000 000) a v roku 1900 získal na svetovej výstave v Paríži zlatú medailu. Kogutoviczove glóbusy boli nahradené modernejšími až po prvej svetovej vojne.