Glóbusy v 15. a 16. storočí

V Európe sa náuka o guľovom tvare Zeme presadila až v neskorom stredoveku, v predvečer európskej expanzie do zámoria. Najstarší zachovaný zemský glóbus je glóbus od Martina Behaima (1459 – 1507) vyrobený v roku 1492 v Norimbergu. Má priemer 51 cm a jeho mapový obraz reprezentuje stav európskych geografických poznatkov z objavných ciest Krištofa Kolumba, Johna Cabota a Ameriga Vespucciho. Behaimov glóbus určite nie je najstarší. Predpokladáme, že portugalskí kapitáni mali na palube zemské a hviezdne glóbusy a to isté platí pre Kolumba.

V 16. storočí spoznalo ľudstvo vďaka portugalským a španielskym zámorským cestám Ameriku. Oboplávanie Zeme flotilou Fernanda Magellana v rokoch 1519 až 1522 definitívne dokázalo guľatý tvar Zeme. Zemské a hviezdne glóbusy zažívajú svoj rozmach. Používali sa ako vedecké a učebné pomôcky a dopyt po nich narástol. Najstaršie glóbusy boli unikáty.

Zatiaľ čo prvé glóbusy vznikali ako jednotliviny, teraz sa začínajú vyrábať sériovo. Deje sa tak najmä vďaka technike drevorezu, ktorá nahradila rukopisné glóbusové mapy. Najznámejšie z tohto obdobia sú norimberské glóbusy Johanna Schönera (1477 – 1547).

Od polovice 16. storočia sa glóbusy spravidla vyrábali párovo – hviezdny glóbus a zemský glóbus od jedného autora v jednom štýle, v rovnakom priemere a v rovnakom stojane. Boli už nielen pomôckami, ale symbolom túžby po poznaní.

Najznámejším výrobcom glóbusov v 16. storočí je Gerhard Mercator (1512 – 1594). Do umenia zostrojovania glóbusov ho zasvätil Rainer Gemma Frisius, profesor medicíny na univerzite v Löwene. Zostrojoval nielen glóbusy, ale astroláby, armilárne sféry a slnečné hodiny.

Zo svojimi troma synmi vlastnil veľkú dielňu pre glóbusy. Kníhkupec Plantin, ktorý Mercatorovi zaobstarával odbyt, mal vo svojej účtovnej knihe v rokoch 1566 až 1582 dvadsaťštyri párov zemských a hviezdnych glóbusov. V jeho podnikaní pokračoval amsterdamský kartograf a medirytec Jodocus Hondius st. (1567 – 1611).