Glóbusy v 17. storočí

V 17. storočí sa mapový obraz zemských glóbusov – najmä na základe nových objavov a kritických prehodnotení starých poznatkov – ešte viac priblížil skutočnosti. Zemské glóbusy z tohto obdobia ukazujú dovtedy neznáme končiny a ostrovy, na hviezdnych glóbusoch nachádzame obrazy hviezd, ktoré boli objavené až vďaka plavbám v južných moriach. Aj význam glóbusov sa zmenil. Európska expanzia do zámoria a zvlášť jej hospodárske aspekty zosilnili v Európe záujem o geografiu a astronómiu a tak sa rozširoval aj okruh potenciálnych odberateľov. Glóbus sa vyrábal ako vydavateľský, sériový a komerčný produkt v rôznych mierkach a v podstatne väčšom počte kusov. Bol nielen vedeckou pomôckou, ale postupne sa stával aj doplnkom, umeleckým dielom a objektom, ktorý mal reprezentovať svojho majiteľa. Dostával sa do salónov a knižníc. Stal sa symbolom vzdelania a učenosti, otvorenosti voči svetu, ale aj symbolom blahobytu.

Najviac glóbusov vyrobili v Holandsku, v Anglicku a v Taliansku. Priamo úmerne záujmu stúpal počet výrobcov. Medzi nimi boli však takí, ktorí vďaka vedeckej a umeleckej kvalite svojich produktov získali mimoriadne renomé už počas svojho života, a dodnes sa glóbusy z týchto dielní považujú za artefakty výnimočnej kvality a hodnoty.

V podnikaní Gerharda Mercatora pokračoval amsterdamský kartograf a medirytec Jodocus Hondius st. (1567 – 1611). Najskôr vydával len mapy, ale neskôr sa začal zaoberať aj výrobou glóbusov, ktorú po jeho smrti prevzal jeho syn Jodocus Hondius ml. a jeho zať Johannes Janssonius (1588 – 1664). Výrobu mapových segmentov postavili na poznatkoch Tycha de Brahe. S Tychom de Brahe spolupracoval aj ďalší významný amsterdamský výrobca Willem Janszoon Blaeu (1571 – 1638) a jeho syn Johann Blaeu (1598 – 1673). Koncom 17. storočia vynikli glóbusy benátskeho učenca a rádového generála minoritov Vincenza Coronelliho (1650 – 1718).