Projekcia podľa Ignáca Kautscha
Koncom 18. storočia sa na slovenskom území rozširujú poznatky o príprave a výrobe astronomických a zemepisných glóbusov. V roku 1784 vyšlo v Skalici pojednanie piaristu a profesora matematiky Ignáca Kautscha (1729-1812) Geographia practica. O autorovi vieme málo – narodil sa v Litomyšli a ako učiteľ rehoľného gymnázia pôsobil na viacerých miestach. Pôsobil aj ako kaplán v cisársko-kráľovskej armáde. Je možné, že v 80. a 90. rokoch pôsobil na slovenskom území, pretože svoje ďalšie, tentokrát astronomické, pojednanie vydal v Bratislave (Planimetria, seu dimensio distantiae et magnitudinis Solis et Lunae, 1790).
Geographia practica je rozdelená do deviatich kapitol. V úvodnej časti píše Kautsch o vzniku a vývoji geografie od antického staroveku až do 18. storočia. Menuje najznámejších učencov a moreplavcov. Po krátkych základoch geografie a jej členeniu na rozličné disciplíny, venuje priestor projekcii zemskej gule a jej rôznym metódam – z pohľadu pozorovateľa na rovníku, z pohľadu pozorovateľa na póloch. Venuje sa ortografickej projekcii Európy. V tejto kapitole sa zaoberá aj konštrukciou glóbusov a poukazuje na niektoré významné postavy v tejto oblasti (Vincencza Coronelliho, Johanna Ludwiga Andreaeu), ktorých poznatky cituje v texte. V ďalších kapitolách hovorí o geografických pomôckach pri určovaní zemepisnej šírky a dĺžky, o vplyve geografie na námornú plavbu a o pomôckach pre astronomické pozorovania. Kautsch sa v krátkosti venuje aj dejinám astronómie, zdôrazňuje význam Tycha de Brahe, cisára Rudolfa II. ako podporovateľa vedy. Pozná aj jedného z najvýznamnejších astronómov a projektantov hviezdnych glóbusov 17. storočia Joanna Hevelia. V jednej z kapitole upozorňuje na spôsob, akým sa pomocou meridiánového kruhu na glóbuse určuje pozícia slnka a hviezd. Venuje sa tiež zatmeniu Slnka a mesiaca a ich znázorňovaniu. Kautschove pojednanie nepredstavuje zrejme jeho vlastný príspevok k astronómii a geografii, ale eklektickú prácu, ktorú, ako to sám zdôrazňuje v názve a v úvode diela, venoval predovšetkým armáde a mládeži. Geografia practica má zároveň charakter cvičebnice, pretože po výklade nasledujú tzv. „problemata“, teda praktické úlohy. Napríklad za výkladom o spôsoboch projekcie gule nasleduje úloha – zostrojiť ortografickú projekciu zemského glóbusu očami postaveného pozorovateľa na rovníku. Úloha obsahuje podrobný výklad postupu projekcie pri výrobe mapy pre zemský glóbus. Kniha obsahuje osem názorných rytín, okrem iného znázorňujúcich spomenutú projekciu zemskej gule.